Plávajúca laminátová podlaha sa teší čoraz väčšej obľube, pretože sa dá položiť veľmi jednoducho a rýchlo, výhodou je priaznivá cena, relatívne odolný povrch, ktorý je zároveň veľmi nenáročný na starostlivosť. Okrem toho existuje rozmanitosť produktov, ktorá navyše umožňuje realisticky imitovať mnohé materiály. Svetlé či tmavé drevo, hrubú alebo jemnú štruktúru, v súčasnosti existuje aj imitácia kameňa. Laminátové podlahy s nosnou doskou obvykle z tuhej drevovláknitej HDF dosky sú vhodné aj pri podlahovom kúrení.
Plávajúca laminátová podlaha sa skladá z jednotlivých lamiel alebo zo štvorcových dosák (dielcov). Lamely a dosky môžu byť navzájom spájané systémom pero a drážka alebo s originálnymi zámkami bez lepenia. Rozmery lamiel a štvorcových dosiek jednotlivých výrobcov sa líšia. Hrúbka podlahových prvkov (lamely a štvorcovej dosky) je rôzna, v zásade od 6 do 10 mm. Ak sú hrubšie, väčšinou majú aj systém znižovania hluku chôdze, vďaka čomu je chodenie po podlahe tichšie. Z materiálovej stránky sú lamely alebo dielce vyrobené najmä z dreva, ktoré sa spracováva do rôznych foriem a časť tvorí papier a živica.
Typy laminátovej podlahy
Pri laminátovej podlahe sa môžeme stretnúť s niekoľkými technológiami. Pri jednoduchšej sa priamo na nosnú dosku lisuje špeciálny dekoračný papier s nánosom tvrdej vrstvy syntetickej živice a fotoreprodukcie, ktorá určuje celkový vzhľad podlahy. Majú označenie DPL – priamy tlakový laminát. Povrch sa nakoniec pokryje ochrannou krycou vrstvou, od ktorej závisí odolnosť a údržba podlahy. Strednú časť lamely alebo dosky tvorí vysoko (HDF) alebo stredne (MDF) zhustená drevovláknitá nosná doska. Stabilitu a tvar lamely zabezpečuje posledná vrstva – impregnovaný pevnostný papier na spodnej strane laminátovej podlahy.
Kvalitnejšou a náročnejšou technológiou sú vyrobené podlahy z vysokotlakového laminátu – HPL alebo melanín. Vyrábajú sa zlisovaním jednotlivých vrstiev s nosnou doskou, ktorá je zvyčajne z HDF, za extrémneho tlaku a teploty v dvoch stupňoch. Jej nášľapná vrstva je z jednej alebo dvoch vrstiev tvrdeného laminátu, čo dodáva podlahe pevnosť a vysokú odolnosť, najmä proti nárazom.
Ďalší typ podlahy sa vyrába jednostupňovou viacvrstvovou lamináciou – CML, ktorá zaisťuje tvarovú stabilitu a pružnosť DPL melanínového laminátu a zároveň pevnosť a odolnosť HPL vysokotlakového laminátu. Ďalšie vrstvy (nosná a protiťažná) zostávajú podobné ako pri predchádzajúcich typoch. Prvotriedne podlahy sa vyznačujú aj kvalitným programom príslušenstva (soklové, koncové, dilatačné, prechodové, schodové lišty a pod.) a rôznymi zlepšeniami, ako je ochrana proti vlhkosti (impregnácia spojov vodovzdornou látkou, rôzne systémy ochrany proti vlhkosti lamiel– Aqua Tec, Aquaresist a pod.), alebo ďalšou vrstvou v priereze lamely na odstránenie hluku chôdze (Soundblock, Silent Pro, Sound Protect, Sound Absorb a pod.)
Záťažové triedy laminátových podláh
Veľa naznačí záťažová trieda, ktorá je na každom balení laminátových podláh označená piktogramom (postavou človeka od jedna do tri) a číslom. Celkovo je šesť záťažových tried, a to na komerčné a bytové použitie, z ktorých každá má tri triedy zaťaženia – nízku, strednú a vysokú. I keď laminátové podlahy sú veľmi trvanlivé, tvarovo stále, kompaktné, bez škár a prasklín, vhodné takmer do každej miestnosti, vo vlhkých priestoroch sa ich musíme zriecť (v saunách, miestnostiach s odtokovým vpustom na podlahe a pod.). Niektoré sú však špeciálne upravené a v určitých prípadoch ich možno navrhnúť aj v kúpeľniach.
Základné pravidlá pre úspešné položenie laminátovej podlahy
Pred a behom položenia laminátovej podlahy je nutné dôkladne skontrolovať prípadné chyby na parketách. Lamely s viditeľnými nedostatkami alebo poškodením nesmú byť použité. Montáž sa môže prevádzať len za denného svetla alebo dobrého osvetlenia, pretože inak by nemuseli byť vidieť poškodené alebo chybné lamely.
Laminátová podlaha by sa mala v uzatvorených balíkoch minimálne 48 hodín pred položením nechať aklimatizovať v miestnosti, v ktorej sa budú montovať, pri teplote vyššej než 17°C a vlhkosti vzduchu 50-65%. Ak je medzi miestnosťou skladovania a položenia podlahy veľký klimatický rozdiel, mala by byť doba aklimatizácie ešte dlhšia. Ak sú klimatické podmienky skoro rovnaké, môže byť doba aklimatizácie aj kratšia. Predovšetkým v novostavbách, kde býva veľmi vysoká vlhkosť vzduchu, by mal byť tento bod bezpodmienečne dodržaný.
Laminátové podlahy sa nesmú pokladať v miestnosti, do ktorej môže stekať voda. Stojatá voda preniká spojmi do laminátovej podlahy a trvale ju ničí. V trvale vlhkých miestnostiach alebo vo vlhkom prostredí ( sauna, malé kúpeľne…) by sa laminátová nemala pokladať, pretože nemôžeme vylúčiť nebezpečenstvo vniknutia vlhkosti do podlahy. Ak má byť laminátová podlaha položená v kúpeľni, musí sa dbať na to, aby sa nepokladala do oblasti striekajúcej vody ( sprcha, vaňa, toaleta, umývadlo ) a aby vlhkosť trvale zostávala v normálnom rozsahu medzi 50-65% relatívnej vlhkosti vzduchu.
Dilatačná škára
Nosná doska laminátovej podlahy je drevený materiál, ktorý sa rovnako ako prírodné drevo rozťahuje a sťahuje podľa klimatických podmienok. Položená podlaha preto potrebuje oproti pevným častiam, teda stenám, podperám, trúbkam radiátorov, schodom atď. príslušnú vzdialenosť, nazývanú dilatačná škára.
Príliš malá vzdialenosť od steny je najčastejšou chybou pri položení podlahy. Často sa prejaví až v lete, keď je laminátová podlaha v dôsledku zvýšenej vlhkosti vzduchu a teploty nútená sa rozťahovať. Dilatačná škára by mala byť od steny min. 10 mm, u väčších plôch úmerne viac. Dokonca aj keď položený materiál dolieha k stene miestnosti len na jednej strane, môže sa materiál s plávajúcim uložením krčiť alebo vlniť.
Slabinou sú pritom dverné zárubne, napojenie na schody, miesta pri radiátoroch aj ukončovacie lišty. Pri ťažkých predmetoch ako sú napr. kuchynské skrinky a skrine, kde sa podlaha môže pohybovať len k jednej strane, sa vyžaduje na druhej strane dvojnásobná vzdialenosť od steny. Inštaláciu ťažkých predmetov poprípade vstavaného nábytku odporúčame urobiť pred položením podlahy a laminátovú podlahu položiť týmto predmetom. Takto je aj kedykoľvek možná jednoduchá a nekomplikovaná obnova podlahy. Dilatačné škáry sa pri stenách zakrývajú soklovými lištami, v iných oblastiach špeciálnymi podlahovými profilmi.
Úprava povrchu pred položením plávajúcej laminátovej podlahy
Základným predpokladom pre položenie laminátovej podlahy je pevný, čistý, suchý a rovný podklad. Nerovnosť viac ako 3 mm na 1 m by mala byť vyrovnaná vhodnou samonivelačnou stierkovou hmotou. Pri položení na staré drevené dosky, musíme voľné dosky priskrutkovať k spodnej konštrukcii, aby sa zmenšilo vŕzganie podlahy. Položenie prevedieme naprieč pozdĺžnym smerom drevených dosiek. Koberce nie sú z dôvodu pevnosti a z hygienického hľadiska vhodné ako podklad a mali by byť odstránené. Položenie na PVC, CV a linolea sa môže len vtedy, ak je podlaha pevne prilepená, nemá žiadne voľné miesta a nie je nainštalované podlahové vykurovanie.
Na suchom, minerálnom podklade určenom pre položenie podlahy sa zásadne používa ešte 0,2 mm silná polyetylénová fólia alebo alternatívne podklady s integrovanou ochranou proti prenikaniu vlhkosti (parotesná izolácia). Tá bráni tomu, aby sa zvyšná vlhkosť dostala na zadnú stranu laminátovej podlahy. Polyetylénová fólia má úlohu parotesnej izolácie, ukladá sa v pásoch s prekrytím cca 30cm a lepí sa.
Postup pri položení plávajúcej laminátovej podlahy
Prvý rad
Pred položením prvého radu sa odreže pero na pozdĺžnej strane dielcov, ktoré sa odrezanou stranou pokladá k stene. Pri prvej lamele sa odreže pero aj na kratšej strane a tou sa priloží k stene. Pri stene sa necháva voľná dilatačná škára so šírkou asi 10-15 mm zaistená dilatačným klinom. Ak je miestnosť dlhšia ako podlahová lamela, pomocou systému pero-drážka sa k nej priložia ďalšie dielce. V prípade, že nemáme lamely s klikacím systémom, lamely sa do seba zasúvajú pomocou kladiva a tiahla na polohovanie podlahy. Keď sa posledná lamela nezmestí celá, otočí sa o 180 stupňov, položí sa na miesto a skráti sa pozdĺž hrany predposledného dielca. Treba počítať so zachovaním dilatačnej škáry aj pri bočnej stene, takže posledný diel bude o 10-15 mm kratší ako zostávajúce voľné miesto. Pozdĺžne pero sa odrezáva len u tej časti lamely, ktorá bude použitá v prvom rade.
Druhý rad
Zvyšok lamely sa bude hodiť do druhého radu, a tam bude pero potrebné na pripevnenie k prvej rade. Aby sa nestrapkali hrany, reže sa ručnou pílkou vždy z dekorovanej strany a elektrickou pílou z tej spodnej. Ďalej treba dbať na to, aby sa prvý rad neodchyľoval od steny a dodržiaval od nej rovnakú vzdialenosť. Ak je stena trochu krivá, je potrebné, aby dilatačná škára nebola nikde širšia, než je hrúbka zakúpených podlahových líšt.
Zostávajúci kus posledného dielca z prvého radu sa použije na začiatku druhého. Orezaná hrana sa priloží ku stene, lamela tak bude otočená drážkou smerom do priestoru. Rovnaký postup sa potom opakuje i v ďalších radoch. Tým sa dosiahne, že krátke spojenie medzi lamelami každého radu budú v inom mieste, podlaha bude držať pevnejšie pohromade a bude aj dobre vyzerať. Aby bola podlaha stabilne spojená, rozostupy medzi spomínanými krátkymi spojmi v susedných radoch musia byť aspoň 40 cm. Keď to vychádza menej, prvú lamelu v rade treba o niečo skrátiť. Pri prvých troch radoch je nutné dávať pozor, aby boli skutočne rovné. Pre presné vymeranie sa používa tesárska šnúra. Jednotlivé rady lamiel sa k sebe sťahujú pomocou tiahla. Čelá lamiel pri bočných stenách sa vždy zaistia dilatačnými klinmi, aby sa pri stene zachovala potrebná škára.
Potrubie a zárubne
Pri kúrenárskom potrubí sa na lamelu, ktorá sa na miesto položí, vyznačí poloha potrubia so započítaním dilatačnej škáry. Táto škára pritom musí obkrúžiť aj potrubia. Ak sa teda budú na lamelu rysovať kružnice na vŕtanie otvorov pre potrubia, k priemeru potrubia sa pripočíta 20 mm, teda desať na každú stranu. Na vŕtanie sa použije sukovník. Lamela sa nareže od otvorov až k okraju, dá sa na miesto a odrezky sa prilepia na podlahu medzi stenou a kúrenárskym potrubím, pričom aj tam sa zaistí dilatačná škára klinom.
Ak sú nainštalované dverové zárubne, je ich potreba trochu zakryť, aby sa pod ne mohla laminátová krytina zasunúť. Podlahová lamela sa otočí dekorovanou stranou dole, priloží k zárubni a podľa nej sa na zárubňu označí ryska na rezanie. Lamela sa potom môže zasunúť pod zárubňu. Ak sú zárubne kovové, musia sa im prispôsobiť podlahové lamely. Pri zárubniach sa tiež dodržujte dilatačná škára so šírkou 10-15 mm, ktorá sa potom pri stene vedľa zárubne vyplní tmelom na parkety.
Posledný rad
Na konci sa odmeria presná šírka posledného radu lamiel, opäť so započítaním dilatácie. Voľná lamela sa položí do zákrytu cez už pripevnený posledný rad. Na ňu sa potom priloží ďalší voľný diel až k vymedzenej dilatačnej škáre a použije sa ako pravítko. Na spodnú voľnú lamelu sa podľa nej narysuje čiara a podľa nej sa potom lamela skráti. Podobne sa upravia aj ďalšie lamely v poslednom rade. Hneď ako bude celá krytina položená, sa z dilatačnej škáry vyberú kliny. Potom sa zakryjú soklovými lištami, ktoré sa pripevnia na stenu, nie k podlahe. Lišty sa napájajú šikmými rezmi, ktoré sú menej viditeľné. Na pripevnenie podlahy pri dverách alebo v miestach napojenia s inou krytinou sa použijú prechodové lišty a okolo kúrenárskych potrubí rozety.